V Erenburgovej knižke "Neobyčajné dobrodružstvá Julia Jurenita a jeho žiakov" hlavná postava Učiteľ (samotný Julio Jurenito) hovorí, že "vážne, akademicky, precíteným hlasom a s uvádzaním bibliografie možno hovoriť len o spôsobe zafajčovania fajok, o rôznych štýloch pľuvania, so zahvizdnutím alebo bez zahvizdnutia, o polohe nôh nenapodobniteľného Chaplina. Inak vo všetkom ostatnom dával prednosť úsmevu pred modlitbou, veselému fejtónu pred mnohozväzkovým vedeckým pojednaním. Keď je celá záhrada preskúmaná, je zbytočné chodiť po cestičkách s hlbokomyseľným výrazom a botanickým atlasom. Len ak človek vystrája, nezmyselne skáče po hriadkách, rozmýšľa o bozku, ktorý nedostal alebo o kréme so šľahačkou, môže náhodou natrafiť na dosiaľ neznámy kvietok."
Kybernetika, umelá inteligencia, chaos, zložité systémy by pravdepodobne patrili k tým témam, o ktorých by Jurenito uvažoval a diskutoval.